1. Unikát kresťanstva – trojJediný Boh

separator

Už ste si niekedy dali takú „fajnovú“ trojitú zmrzlinu? Lebo veď jeden kopček je málo a prečo si nedať aspoň tri, keď každý z nich môže byť v inej príchuti? V Taliansku sa bežne stretnete s tým, že základ zmrzliny tvoria MINIMÁLNE tri príchute. A tá chuť…mňam, mňam.

Dobre, skúsim teraz ešte iný príklad. Každý grafik vie, čo znamená skrátka RGB. Ide o tri základné farby – red, green, blue, ktorých zmiešavanie sa využíva na vytvorenie želaného svetla v osvetľovacej a zobrazovacej technike (napr. mobil, monitor,…). Keď správne zmiešate tieto tri farby, dokážete z nich pripraviť dokonca bielu. Tento príklad je veľmi zaujímavý, keď hovoríme o našej viere v Boha. Skúsme sa na to pozrieť takto:
Predstavte si, že ľudia v antike (starovekí Rimania a Gréci) vyznávali polyteizmus, verili v množstvo rôznych bohov. V našom príklade by to vyzeralo tak, že sa na život dokázali pozerať iba cez množstvo jednotlivých farieb. Nikdy nedospeli k tomu, aby videli všetky farby naraz, aby videli, aký je svet krásne farebný.

Na druhej strane tu boli židia, ktorí verili v jedného jediného Boha – Jahveho. Áno, oni boli prví, kto videl svet vo farbách, videli ho skutočne taký, aký je. Avšak neuvedomovali si tie tri farby, ktorý tento nádherný obraz vytvárajú vzájomným kombinovaním.
Napokon prichádza kresťanstvo, ktoré odhaľuje a završuje vieru Rimanov i Židov. Boh je len jeden v troch osobách – Otec, Syn, Duch Svätý. Tri nedeliteľné osoby, vzájomne sa prenikajúce, každá z nich je iná, a predsa sú jediným božstvom.
Nie je to fantastické? Toto by určite nik z ľudí nevymyslel…

Čo pre nás z toho, že Boh je Trojica, vyplýva?

V prvom rade to, že Boh je Láska a nekonečne nás miluje.

??? – Ako sme k tomu došli?
 
Boh je trojica osôb. To znamená, že tieto osoby k sebe určite nikoho ďalšieho nepotrebovali. A predsa sa Boh rozhodol stvoriť človeka. Prečo? O tejto pravde diskutovali teológovia celé storočia.
Jediným dôvodom, prečo to urobil, bolo to, že sa túžil podeliť o túto svoju dokonalú lásku. Že sa rozhodol podeliť o ňu s tebou. Bol si stvorený z Lásky a povolaný k Láske, a táto nemenná pravda vyplýva z toho, že Boh je Trojica.
Lásku predpokladá trojicu. Tvrdil to už sv. Augustín v 4. storočí. Keď uvažoval o láske, dospel k záveru, že láska nevyhnutne predpokladá troch: Milujúceho, milovaného a samotnú lásku.

Toto už na blog hádam aj stačí, ale ak by ste chceli porovnávať…

Islam chápe Boha ako jedného jediného (toto je hlavná pravda islamu), ako vládcu sveta, transcendentného, nedostupného, toho, pred ktorým sa treba pokoriť a ktorému treba vzdávať úctu. Korán vo vzťahu k Alahovi síce používa aj vyjadrenia o milosrdenstve, avšak tento pojem nedosahuje výšku kresťanského chápania, kde Boh hľadá strateného človeka ubitého hriechom, prichádza k nemu ako brat a zriekajúc sa vlastného života, dáva človeku nový život v plnosti.

Hinduizmus má mnoho prúdov, ktoré si však navzájom údajne nekonkurujú. Niektoré z nich vyznávajú monoteizmus, pričom najvyšší boh Brahma má mnoho podôb – avatarov – ktorými sa prejavuje (Višna, Šiva, Kršna, Ráma, Gáneša). Iné prúdy v Hinduizme tieto podoby vyznávajú ako samostatné božstvá a takisto poznajú mnoho ďalších bohov. Rbožstvá sú uctievané v závislosti od regiónov a sami hinduisti mnoho svojich bohov ani nepoznajú. Božstvo chápane v tomto náboženstve slúži len na to, aby duša človeka po dlhom reťazci nového a nového prevteľovania (reinkarnácia) spočinula v stave mókša – neutralizovaním karmy (morálny zákon príčiny a následku) musia dosiahnuť vyslobodenie z kolobehu mnohých znovuzrodení. Hinduizmus na rozdiel od kresťanstva nepozná odpustenie a milosrdenstvo. Jeho cieľ je spočinutie v mókši, splynutie s božstvom,  a na jeho dosiahnutie je potrebné najmä úsilie človeka. Láska Boha k človeku v podobe kresťanstva je niečo úplne iné

Židovstvo – Pán je jediný Boh a okrem neho niet Boha“ – najstaršie monoteistické náboženstvo – Boh je v ich chápaní všemohúci, nedostupný – podľa ich mienky je Boh však lojálny výlučne k svojmu vyvolenému národu, Izraelu. O láske sa tu dá polemizovať a hoci sa zo všetkých náboženstiev najviac približuje ideám kresťanstva, nedosahuje tajomstvo Boha ako Lásky zjavenej v troch osobách. 

Budhizmus – ide tu o neteistické, priam ateistické náboženstvo. Budha tu nie je chápaný ako boh, ale ako osvietený učiteľ, ktorému sa vzdáva úcta – tá sa predsa len občas prelína s božským uctievaním. Cieľom života podľa budhizmu je v podstate vlastným úsilím sa vyslobodiť z kolobehu žitia a umierania (reinkarnácia) a podobne ako v Hinduizme dosiahnuť nirvánu, stav bez vášní a chamtivosti.

Pozrime sa teraz na Rublevovu ikonu svätej Trojice. Je tam veľa symboliky, viem, veľa nádhernej symboliky. Ale najsilnejšie z nej je cítiť pozvanie. Pozvanie pre toho, kto sa na ňu díva.
Tri Osoby nás pozývajú medzi seba, do spoločenstva dokonalého Boha, ktorý nás miluje a stvoril nás pre seba, na svoj obraz. Stvoril ťa preto, aby si žil a aby si mal život v hojnosti (Jn 10, 10).
Si pozvaný/á byť súčasťou Božej rodiny, byť súčasťou Boha. Môže byť ešte niečo viac?

 

Pozdieľaj sa: