7. unikát kresťanstva – misijné poslanie

Istý príbeh hovorí o vedcovi, ktorý vynašiel liek na rakovinu. Bol dokonale spoľahlivý a nemal žiadne negatívne vedľajšie účinky. No lekár si liek nechal v trezore laboratória a nikomu nikdy nedovolil, aby ho použil. Vo svojej sebeckosti dokonca nikomu neprezradil recept na jeho prípravu, pretože za tento liek žiadal obrovskú sumu. Vedec sa napokon pri experimentoch nakazil inou chorobou a náhle zomrel. Svojím liekom mohol zachrániť tisíce ľudských životov – matiek, otcov, detí,… No jeho recept ostal navždy stratený.

Ako to súvisí s náboženstvom?

„Liek na ŽIVOT existuje.“

Každé náboženstvo kladie pred človeka istý cieľ.
Pre hinduistov je to očisťovanie karmy až do dosiahnutia stavu mókše, dosiahnutie neutrálnej karmy a vyslobodenie s neustáleho kolobehu umierania a nového narodenia – sansáry.

U budhistov je to čosi podobné. Takisto sa meditáciou, askézou a morálkou usilujú o dosiahnutie nirvány, stavu, v ktorom zhasnú plamene vášní a chamtivosti.

Cieľom judaizmu je vlastné posväcovanie, aby človek žil a ukončil svoj život bezúhonne pred Bohom. Viera v posmrtný život sa chápe rozdielne, niektorí židia veria aj v telesné vzkriesenie, iní život po smrti v Božej blízkosti – gan Eden – alebo v odlúčení od Boha – Gehenna.

V islame je odmenou za čnostný a oddaný život Allahovi odmena nebeského raja, kde už neexistujú žiadne pokušenia ani skúšky. Pohania a tí, ktorí boli Allahovi neverní, smerujú do pekla, miesta utrpenia a múk.

Každé z týchto náboženstiev privádza človeka k zameranosti na seba. Lepšie povedané, najdôležitejšou úlohou a cieľom každého veriaceho je vlastné posväcovanie, vlastná morálka a askéza. U Židov a moslimov síce existuje čiastočný pohľad aj mimo seba (almužna chudobným a pomoc blížnym), ale ten sa prevažne prejavuje najmä k príslušníkom ich náboženstva .

Kresťanstvo ako náboženstvo praktizuje tri hlavné piliere. Prvý – liturgia – ako uctievanie Boha a s ním spojené vlastné posväcovanie, je typická pre každé náboženstvo. Charita ako služba lásky blížnym, chudobným, opusteným a trpiacim, je čiastočne súčasťou iba monoteistických náboženstiev judaizmu a islamu. Vo východných náboženstvách takáto starostlivosť o chorých v dôsledku praktizovania princípov karmy prakticky neexistuje. Avšak tretí kresťanskí pilier – misijné poslanie – je úplne jedinečným „vynálezom“ kresťanstva.

A teraz konečne k veci.

V Matúšovom evanjeliu čítame, že Ježiš dáva apoštolom poslanie i poverenie ísť do celého sveta a všetkým ľuďom priniesť radostnú zvesť evanjelia. Apoštoli boli Židia a židovský zákon nepoznal nič také ako ohlasovanie viery pohanom. Misijný príkaz bol pre apoštolov teda niečím nevídaným. V skutočnosti ich však celé Ježišovo trojročné pôsobenie malo pripraviť presne pre toto. Ježiš je predsa Mesiáš nielen pre Židov, ale pre všetkých. Je tým, kto prichádza zachrániť každého bez ohľadu na pôvod, postavenie, zásluhy, hriešnosť,… A k tomu vedie aj svojich učeníkov: „Choďte do celého sveta, učte všetky národy (v inom preklade: „čiňte mi učeníkov…“) a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal“  (Mt 28, 19 – 20).

Kresťanské chápanie misií nie je „prozelytizmom“, teda akýmsi vynúteným či sileným získavaním prívržencov a veriacich. Misie sú ohlasovaním ŽIVOTA v Kristovi – „ktokoľvek si, kdekoľvek sa nachádzaš, čokoľvek máš za sebou, si Bohom milovaný a vytúžený. Liekom na každú tvoju chorobu a rany je evanjelium. A ak ho prijmeš do svojho života, budeš žiť šťastne až naveky.“ 

Idea evanjelizácie vychádza predovšetkým z nezištnej lásky. Z túžby, aby sa všetci ľudia na svete dozvedeli, že sú milovaní a že ich hriechy môžu byť odpustené. Že Ježiš zomrel, aby sme my mohli žiť. On dal svoj život, aby sme si mohli my vziať plnosť života a naším skutočným domovom tak nie je tento svet, ale domov pri milujúcom Otcovi, ktorý presahuje horizont všetkého pominuteľného. „Ženie nás Kristova láska“ – toto sú slová, ktorými sv. Pavol opisuje to, čo ho poháňa v ohlasovaní Krista (2 Kor 5, 14). Je to Láska, ktorá túži darovať liek na každú chorobu každému bez rozdielu, pretože Boh miluje všetky svoje deti.

 

KOMISIA PRE MLÁDEŽ V SPIŠSKEJ DIECÉZE je mládežnícka organizácia zriadená Rímskokatolíckou cirkvou, biskupstvom Spišské Podhradie. V súčastnosti koordinuje a vyvíja činnosť v troch regiónoch - Spiš, Liptov, Orava.
OCHRANA OSOBNÝCH ÚDAJOV:
Kontaktná osoba
Konferencia biskupov Slovenska,
Kapitulská 11, Bratislava,
IČO: 00684325,
DIČ: 2020804841,
email: dpo@kbs.sk,
https://gdpr.kbs.sk
PODPORTE EVANJELIZÁCIU
Iba vďaka Tebe môžeme fungovať. Neváhaj a pripoj sa k nám aj Ty. Ak Ti to tvoja finančná situácia dovoľuje, obraciame sa na Teba s prosbou o pomoc. Tvoja pomoc môže byť naozaj rôzna, preto si pozri ako nás môžeš podporiť. Ďakujeme!
© 2023 komisia.sk. Všetky práva vyhradené.