6. unikát kresťanstva - Nebo sa nedá dosiahnuť žiadnou našou zásluhou ani skutkom

separator

Možno to vyznieva veľmi provokačne a niektorí by možno chceli protestovať, ale skúsme si najprv prečítať zopár nasledujúcich riadkov…

Paradoxne, práve táto pravda by mala byť najjednoduchšie prijímaná, avšak prax ukazuje opak.

Mnohých z nás v tomto smere poznačila výchova: „Ak vynesieš smeti, tak…“; „Ak si upraceš izbu, tak…“; „Ak sa budeš dobre učiť, tak…“ Touto prvotne dobre mienenou „motivačnou“ výchovou si mnohí z nás prijali posolstvo, že len ak budeme robiť to, čo nám kážu iní, budeme obľúbení a ľudia sa na nás budú usmievať. Mnohí z nás tak v sebe nosia presvedčenie, že lásku od svojich rodičov a iných si musia “zaslúžiť” vlastným úsilím.

Podobne nás v tom uisťuje aj tento svet. Naučili sme si ceniť veci mierou peňazí, teda podľa toho, koľko „stoja“. Niet divu, že ak sa tento postoj premietol aj do nášho náboženského života. Chceme dosiahnuť nebo – spásu vlastným úsilím alebo inak povedané, zaslúžiť si ho. Problém je však v tom, že takto to nefunguje

Takéto zmýšľanie je princípom mnohých východných náboženstiev. Musíš niečo urobiť, aby si niečo dosiahol, musíš niečo dokázať, musíš si pestovať dobrú karmu, viesť mierumilovný život (hinduizmus), musíš mnoho meditovať a zbavovať sa vášní (budhizmus), musíš verne dodržiavať zákon, prikázania (judaizmus) a pravidlá – piliere (islam), musíš…

Ježiš prináša spásu ako dar, nie ako zásluhu. Prináša spásu nie pre spravodlivých, teda pre tých, ktorí si myslia, že si ju „zaslúžia“ alebo „kúpia“ vlastnou zbožnosťou či dobrými skutkami.  Všetko, čo bolo potrebné, urobil on sám za nás. Ukázal nám to cez svoje skutky – priniesol život, uzdravenie, oslobodzoval od neduhov, očistil od malomocenstva, odpustil hriechy.
Najkrajším z príbehov spásy je asi udalosť so zločincami na kríži. Stačilo tak málo – uznať si vlastnú hriešnosť a prijať Ježiša za svojho kráľa (Lk 23, 39 – 43). A tak jeden z týchto odsúdencov na smrť umiera ako zločinec, druhý ako svätec. Stačil okamih, pár minút pred smrťou a trestanec bol zachránený. Z jeho smrti sa stala brána do neba. Nie je to krásne?

Čo to teda pre nás znamená?

Jednoducho povedané, spása je milosť, nezaslúžený dar. A ak je nezaslúžený, znamená to, že si ju nemôžeme kúpiť ani zaslúžiť. Môžeme ju prijať jedine ako DAR.

Spása prichádza v Ježišovi v prvom rade pre hriešnikov. Iba ten, kto si pred Bohom uvedomuje svoju malosť a hriešnosť, iba ten chápe, že naozaj nič nemá a nič nevlastní sám zo seba. Že všetko to, čo azda má, je len Božím darom. Iba takto dokážeme z Božích rúk prijať dar spásy. A iba takto sa naša myseľ premení a my budeme schopní konať ozajstné skutky lásky, ktoré budú pokornou odpoveďou na Božie dary v nás.   

Pozdieľaj sa: