Každý iný, všetci rovní alebo ako je to s unikátom kresťanstva?

separator

“Prečo by malo byť kresťanstvo jediné pravé náboženstvo? Podľa čoho sa dá určiť, ktoré náboženstvo je pravé, ktorý boh je tým Skutočným?”

Sú to oprávnené otázky mladých ľudí, ktoré nás kresťanov občas privádzajú do nervozity. Myslíme si, že my v tom máme jasno. Veríme a naša viera je pre nás cennou samozrejmosťou. Čomu inému by sme mali veriť? Dnes sa však dá veriť čomukoľvek. Východné náboženstvá a ich praktiky čoraz viac získavajú na popularite, v inzerátoch a televízii nachádzame ponuky s výkladom osudu, kariet, služby proti urieknutiu, vídame ako naše “celebrity” vo veľkom nosia červené šnúrky a v autách sa im za predným sklom lemujú kadejaké lapače snov… Kto sa z toho všetkého má vyznať?

Priznám sa, nie som odborník na svetové náboženstvá. No nemyslím si, že potrebujeme preskúmať všetky, aby sme sa dokázali dostať na stopu niečoho autentického, niečoho, čo poukazuje na chuť pravosti.
Možno by nám stačilo poznať niekoľko základných princípov a ostali by sme prekvapení.

V nasledujúcich príspevkoch (budeme zverejňovať každý týždeň), sa skúsime pozrieť na sedem jedinečných tvrdení kresťanstva a uvidíme, či sú skutočne tak revolučné, aby kresťanstvu patril titul náboženského unikátu. Dnes skúsme len taký “light” úvod k téme…

Od najstarších čias až po éru osvietenstva, ktorá vynašla „ateizmus“ – vieru, že neexistuje Boh a ani život po smrti, ľudia vždy verili, že existuje niečo viac ako len tento život a že existuje niečo alebo niekto, kto nás presahuje. Archeológia so sebou prináša mnoho dôkazov, že ľudia uctievali božstvá už v najstarších epochách. Postupne sa tieto náboženstvá formulovali so schopnosťou človeka poznávať a uvažovať.

Na úvod trochu kategorizácie:

Základom pre pochopenie je rozdeliť náboženstvá na prirodzené – vznikli samy od seba, z viery a akýchsi ľudských tradícií a kultov (hinduizmus, budhizmus, antické rímske i grécke náboženstvá, new age a väčšina príbuzných týchto východných náboženstiev) – a náboženstvá zjavené – vznikli na základe istého zjavenia (patria tu predovšetkým monoteistické náboženstvá – judaizmus, kresťanstvo, islam).

Hoci sú prirodzené náboženstvá staršie, majú dlhšiu tradíciu i vývoj, svojím pôvodom smerujú k človeku a tomuto svetu.

Zjavené náboženstvá sú o čosi mladšie, no ich pôvod smeruje k transcendentnu, teda k niečomu (niekomu), kto presahuje hranice priestoru, času a teda hranice tohto sveta. Na to, aby sa mohli „zrodiť“ potrebovali podnet, zjavenie, ktoré bolo ich prvotným impulzom. Práve týchto pôvod náboženstiev je vlastne celkom zaujímavý.
V judaizme Boh oslovuje Abraháma bez akéhokoľvek predošlého podnetu (Gn 12, 1) alebo sa zjaví Mojžišovi v horiacom kríku (Mojžišova reakcia je vlastne veľmi zdráhajúca) v knihe Exodus kap. 3 – 4;
V kresťanstve sa Boh zjavuje ešte nevídanejším spôsobom, v malom bezbrannom dieťati, ktoré po narodení matka ukladá do jaslí v maštali.  Napokon Mohamedovi sa zjavuje anjel Džibríl (Gabriel) na vrchu Hirá, kde sa nábožný Mohamed modlí v jaskyni.

Ako pritom hovorí významný taliansky novinár a spisovateľ Vittorio Messori, Budha, Konfucius, Lao-Tse, Mohamed, všetci zakladatelia náboženstiev sú historicky osamotení. Zdá sa, že nemajú nijakú predchádzajúcu náboženskú tradíciu, ktorá by ich vopred ohlásila. Naopak, Ježiš je stredobodom nadšeného očakávania (azda 18 až 20 storočí, rozhodne nie menej ako 12 storočí), ktoré ho predchádza, a úcty a poklony, ktorá ho sprevádza.“ 
„…tohto Mesiáša nepredpovedal iba jeden prorok. Je tu celý rad ľudí, ktorí ho v toku storočí ohlasujú a svoje predpovede postupne dopĺňajú. Znova opakujeme, je to absolútne jedinečná situácia a podľa výpovede vedcov stačí, aby kresťanstvu dala osobitné miesto v náboženskej histórii sveta.“

A čo napríklad taký ateizmus?

Musíme si uvedomiť, že v orientálnych časoch ateizmus prakticky neexistoval. Zrodil sa až s myšlienkou osvietenstva v 17. stor., keď sa idea Boha začala radikálne popierať v duchu moderného racionalizmu a vedeckosti. Až do tohto času neexistoval výsmech z viery, že existuje nejaký boh, ktorý so sebou prinieslo až osvietenstvo. 

Áno, niekto môže namietať, že pojem ateizmus poznali už Gréci. Bolo to však skôr na teoretickej úrovni. Rimania z ateizmu paradoxne usvedčovali práve kresťanov, za čo boli v prvých storočiach často aj popravovaní. Kresťanská Idea monoteizmu, ktorá sa v prvých storočiach začínala v centre Rímskej ríši masovo šíriť, bola pre Rimanov niečím nepochopiteľným. A to až do takej miery, že veriť v jedného Boha bolo ako neveriť v žiadneho.

Ateizmus až do 17. stor. jednoducho nemal miesto ani pochopenie v tomto svete.


Pokračovanie o týždeň

Daniel Lysý

Pozdieľaj sa: