Vzdať sa facebooku? Prestať s alkoholom? Obmedziť používanie mobilu, internetu?
No hrôzostrašné čo len pomyslieť…a to som nespomenul ani napr. také fajnové klobásky…
Raz som sa s mojou spolužiačkou (bolo to ešte na vysokej škole) rozprával o slobode. Mali sme úplne iné pohľady na vec, a tak som jej jednoducho povedal: „Ak chceš zistiť, či si naozaj slobodná, vzdaj sa toho.“ Už si síce nepamätám, o čo vtedy šlo, ale viem, že k tomu lipla a nešlo o celkom správnu vec. Spomínam si, ako sa zháčila a vravela, že podľa nej je sloboda práve v tom, že „môžem“ a nie že „nemôžem.“ Myslím, že sa v jej slovách odráža viac, ako sa zdá.
Neviem, či máte radi pôstne obdobie. Ak si odmyslíme pôst, tak je to asi celkom fajn čas.
Kedysi som často vnímal pôst ako niečo násilné a vnútené – musíš, nesmieš, nemôžeš, nemáš,… Mnoho ľudí sa doslova bojí popolcovej stredy a aj mne v utorok pred ňou občas napadne depresívne: „Už je to tu zas.“
Z rozhovoru s mojou priateľkou som si odniesol dve veci:
Zriekanie sa a sloboda sa navzájom nevylučujú. Naopak, vzájomne sa dopĺňajú.
Lebo sloboda, rovnako aj pôst, nie sú ani tak o tom, či môžem alebo nemôžem, ako skôr o tom, či chcem alebo nechcem, a teda koniec koncov o tom, či som.
Prečo je to tak?
Myslím, že otázka slobody nespočíva v „musíš mať“ (a dnes je to, žiaľ, všeobecný trend), aby si bol slobodný. Mať, mať, mať…auto, peniaze, štýl, rešpekt, uznanie, priateľov, partiu, pohodlie, pôžitok, rozkoš,… Ako naivne si myslíme, že keď budeme mať, budeme naozaj šťastní a slobodní. Naivne, naivne.
Skutočná sloboda spočíva v „musíš byť“. A to je niečo úplne revolučné.
Čo to ale znamená?
1. Ak chceš byť slobodný musíš byť pánom sám seba. Ak si sám nevieš prikázať, nedokážeš si občas povedať „nie“ alebo „stop“, môžeš vlastniť aj celý vesmír, no k slobode si ani nepáchol, ani nevieš, čo to slovo znamená. Náš svet (už je raz taký) ti bude často prinášať mnoho lákadiel. Bude ťa vábiť ako sirény Odysea – bude to kruté a neskutočne príťažlivé. No bez vnútornej slobody neodoláš. Neobstojíš ani v prípravnom kole. Svet ťa pohltí a staneš sa jeho otrokom. Bez toho, aby si si to niekedy uvedomil alebo priznal, samozrejme.
Práve preto má pôst a jeho obdobie zriekania sa veľký význam. Dokonca práve z neho zažiješ autentickú radosť. Zažiješ, že tvoje srdce je živé. Lebo, ver mi, máločo ti dá toľko radosti, ako výhra nad sebou samým.
2. Ak chceš byť pánom sám seba, tvojím Pánom musí byť niekto, kto ťa presahuje. Niekto, kto sa nikdy nenechal nikým a ničím zotročiť. Niekto, kto zvíťazil nad otroctvom – skrátka a stručne – Ježiš.
Ježiš nás učí vyprázdňovať sa, zriekať, umenšovať naše JA. Nie preto, ako to robia iní – pre slávu, pohŕdanie svetom, falošný asketizmus, fanatizmus, zdravú výživu…
My sa vyprázdňujeme zo „slobody“ vlastného na seba zameraného srdca, aby nás naplnila sloboda Božieho Ducha. Jednoducho povedané, učíme sa zriekať, aby sme dostali ešte viac. Lebo ak sa nezriekneš toho, čo máš teraz, nebudeš mať miesto na to, čo príde potom.
Radostný pôst vôbec nie je utópiou. Vie to každý, kto už pôstom nad sebou niekedy zvíťazil. Chceš to zažiť aj ty?
