Pôst som veľmi nemusel. Bol to pre mňa balvan na krku. Krotenie sa v jedle, hudbe, zábave a možno aj dávať si pozor, aby som nebol príliš veselý – radšej byť smutný. „…máš veľa hriechov, treba sa kajať, postiť, askéza a…“ všetko to ostatné, poznáte to.
Áno, presne tak som vnímal pôstny čas ja. Ja a moje hriechy, ja a moje vymanenie sa z nich, môj obchod s Bohom, keď cestou k vykúpeniu je sebatrýznenie, strnulá tvár a zriekanie sa všetkého možného. Viete si predstaviť moje pocity: „Kedy sa to už konečne skončííííííí?“
Na vysokej škole mi raz jeden priateľ povedal: „Vieš, Pôst nie je o tebe. Nie je ani o tvojom výkone a už vôbec to nie je niečo, že musíš. Pôstny čas je šanca, príležitosť, ktorej sa buď chytíš a využiješ ju alebo ju zahodíš. Pokánie predsa robíme nie preto, aby nám Boh odpustil, ale preto, že nám odpustil.“
Tie slová ma zarazili, dovtedy som nič také nepočul. Postupne som prestal brať Pôst ako čas sebavykúpenia, ako podanie výkonu a obchodovanie s Bohom. Oslobodil som sa od toho.
O niečo neskôr som sa stretol s pôstnymi myšlienkami pápežského kazateľa Raniera Cantalamessu (môžeme ho počuť aj v nastávajúcich dňoch a zvlášť na Veľký piatok z prenosov z Ríma). Totálne to prevrátilo môj vzťah k Pôstu. V skratke: odvtedy si na každý pôstny čas kladiem tri otázky a premýšľam nad nimi:
1. Prečo sa chcem postiť – motivácia; 2. ako sa chcem postiť – vyberiem si formu; 3. za čo/koho sa chcem postiť – úmysel.
Hneď prvá otázka je v tomto kľúčová, lebo motivácia je vždy najdôležitejšia. A asi ju nie vždy máme zodpovedanú správne. Tá odpoveď na ňu je celkom jednoduchá a aj mne osobne trvalo dosť dlho, kým som jej porozumel. Stále sa ju učím chápať nanovo:
Prečo sa chcem teda niečoho zriecť, prečo sa chcem postiť?
Ak sa Ježiš zriekol všetkého pre mňa, ak sa nechal pribiť na kríž, dal aj svoje šaty, svoju krv a svoje srdce pre mňa, je vôbec niečo, čoho by som sa nevedel a nechcel zriecť kvôli nemu?
Táto otázka je podstatou a pre mňa najväčšou motiváciou pre Pôst. Tento čas sa v mojom živote stal pozvaním nasledovať Ježiša. Zároveň je pre mňa darom, maličkou vďakou za všetko, čo On pre mňa urobil.
