Prisľúbený

separator

Náš svet je smrteľne chorý na nedostatok lásky. Šialene hľadá liek na novú nádej, ale keďže mu chýba správne stanovenie diagnózy, upadá hlbšie do bezradnosti. Podobá sa niekomu, kto sa snaží utešiť povrchnou zábavou či lacným chvíľkovým pôžitkom, ale nič z toho nedokáže zabrániť postupnému strácaniu života.

Prepáčte mi ten pochmúrny úvod. No tieto myšlienky mi v poslednej dobe viac a viac zamestnávajú myseľ. Nedávno sme prežívali prvú vlnu strachu z niečoho nového, niečoho hrôzostrašného. Netrvala dlho a takmer úplne všetko sa následne vrátilo do normálu. Ale my sme až príliš rýchlo zabudli.
Prišla druhá vlna, ktorá je omnoho horšia ako tá prvá, ale už nás aspoň tak nedesí. Zvykli sme a dúfame, že to „predsa len nejako dáme.“ A potom sa azda všetko vráti do normálu a všetci budeme znova šťastní.

Ja osobne tomu neverím.
Neverím v prvom rade tomu, že sme boli skutočne šťastní aj pred vypuknutím pandémie. Naše poňatie šťastia je značne skreslené, a preto neverím, že sme naozaj prežívali skutočnú radosť a šťastie. Azda sme len prežívali…
Som si istý, že súčasnosť len ukazuje, akí sme nešťastní, úbohí a krehkí. Ukazuje nám našu ľudskosť v plnej kráse. Ľudskosť, ktorá sa rozhodla pre nezávislosť od Boha a dnes možno stále netuší, že toto bola jej najväčšia tragédia.

Teraz je ten správny čas…
V jednej  piesni sa spieva, že “teraz je ten správny čas, ukázať celú silu v nás…” ale tou jedinou silou, ktorú máme, je Prisľúbený. Je to Ten, ktorý nám dal prísľub, že sa k nám vráti a že nebude meškať. Že nás nenechá ako siroty a že nás nikdy neopustí.

Nie, nechcem byť teraz apokalyptickým prorokom. Skôr más všetkých chcem pozvať k objaveniu novej nádeje, že Ježiš je s nami. Aj teraz, aj v týchto ťažkých chvíľach. Ako raz povedal cambridgeský profesor C. S. Lewis: „Boh k nám šepká v našich radostiach, hovorí v našom svedomí a kričí v našich bolestiach. Je to jeho megafón, ktorým chce prebudiť hluchý svet.“   

Áno, teraz je ten správny čas sa celým srdcom obrátiť k Bohu. Celou silou sa chytiť a už nikdy nevložiť nádej do niečoho alebo niekoho iného. Iba od tohto závisí, či opäť v sebe nájdeme radosť a či budeme šťastní aj potom. 

Pozdieľaj sa: