Toto je moje telo...toto je moja krv

separator

Slová, ktoré sme neraz počuli pri svätej omši nám možno už trochu zovšedneli. A, priznajme si, hoci pri nich v chráme zohýname kolená, nie vždy sú zohnuté aj naše srdcia.

Tieto slová ma nikdy nedojali viac ako teraz, keď som otcom. Večer pred spaním moje malé deti radi šantia. Milujú ten pocit, keď si môžu počas prezliekania zobliecť šatôčky a len tak behať v izbe po posteli. Pri pohľade na ne mi často prichádza na um: „Toto je moje telo…toto je moja krv…“

Zrazu ma preniká bázeň a premýšľam nad tým, čo asi cítil Boh Otec, keď sa díval na svojho Ježiša. Premýšľam nad tým, aký musel byť dojatý a pokorný, keď dovolil, aby sa jeho milovaný Syn stal jedným z nás a vzal si naše telo. Boh, ktorý je dokonalý Duch, ktorý nikdy nemal telo, pretože ho nepotreboval, zrazu môže vyhlásiť: „Toto je moje telo…toto je moja krv…“

Nesmierny a nezaslúžený dar pre nás prišiel priamo z Otcových rúk. Dal sa nám, aby sme sa ho mohli dotknúť, pohladiť, vziať do náručia a objať. Ale aj opľuť, udrieť, zbičovať a pribiť na kríž. Čo sme to len urobili?

A tak bolestne visí na kríži a spolu s Otcom pokorne vyhlasuje: Toto je moje telo…toto je moja krv.“
Ponúka sa ti s rozpätými pribitými rukami a prebodnutým srdcom, akoby ťa chcel ešte raz objať, no nemôže. Ty však môžeš. Stačí prísť ku krížu a celou svojou láskou sa k nemu privinúť. Toto je jeho telo, toto je jeho krv a ty si ako čestný hosť aj dnes pozvaný prijať ho do svojho života.

A keď ho prijmeš, stanete sa spolu Jedným. A svojím Duchom ti pošepká: “Ty si moje telo…ty si moja krv.“

Pozdieľaj sa: