Niekedy ma prepadne myšlienka, prečo vlastne Ježiš po svojom zmŕtvchvstaní vystúpil do neba? Prečo radšej neostal tu s nami?
Keď pozorne čítate evanjeliá a novozákonné spisy, všimnite si, že Ježišove zjavenia sú iné pred jeho vystúpením do neba a sú iné po. Predtým ho apoštoli vidia jesť rybu, putujú s ním do Emauz, môžu sa ho dotknúť, objať ho…
Po nanebovstúpení sa zdá (aspoň ja mám taký dojem), akoby sa nám nejako vzdialil. Štefan ho vidí niekde v nebeských diaľavách stáť po pravici Boha (Sk 7, 55), Pavol na ceste do Damasku vidí akési prenikavé svetlo (Sk 26, 13) a Ján prežíva vytrženie, ktoré ho stavia mimo čas a priestor a keď vidí Ježiša, padá mu k nohám ako mŕtvy (Zjv 1, 9 – 17).
Kladiem si teda otázku, či by nebolo lepšie, keby bol Ježiš ostal s nami, keby sme ho mohli vnímať aspoň z času načas ako emauzskí učeníci a keby nás takto povzbudzoval vo viere počas týchto ťažkých dní.
Prečo teda išiel k Otcovi?
Božie slovo a učenie Cirkvi nám predstavuje minimálne 4 dôvody, prečo je pre nás lepšie, že Ježiš „od nás“ vystúpil do neba (Jn 16, 7). Ktoré to sú?
Ježiš zasadol po pravici Otca a stal sa najvyšším veľkňazom neba. Aj teraz a stále prináša Otcovi obetu chvál. Neprestajne sa za nás prihovára. Kedykoľvek máme nejaký problém, ťažkosti, choroby, trápenia, ale aj vďaku, radosť,…všetko môžeme vložiť v modlitbe do Jeho rúk a on to za nás prednesie pred Otcom. Skrze Ježišovu obetu sa aj naša drobná obeta premieňa na obrovské milosti a požehnanie pre nás a našich drahých.
KKC 662 „Ježiš Kristus, jediný kňaz novej a večnej zmluvy, „nevošiel do svätyne zhotovenej rukou, ale do samého neba, aby sa teraz za nás ukázal pred Božou tvárou (Hebr 9,24). V nebi Kristus vykonáva bez prestania svoj kňazský úrad, lebo žije stále, aby sa za nich prihováral„ Ako „veľkňaz budúcich darov“ je stredom a hlavným vykonávateľom liturgie, ktorá uctieva Otca na nebesiach.
Počnúc týmto okamihom sa apoštoli stali svedkami „Kráľovstva, ktorému nebude konca“.
Ježiš nás zjednocuje s Otcom. Jeho život prúdi v nás a náš život je ukrytý v jeho živote. Sme akoby druhým Ježišom, žijúcim tu na zemi. A keďže je Ježiš spojený s Otcom, pretože sú Jedno, v našich srdciach prebýva Otcova Láska.
KKC 1003 Veriaci krstom spojení s Kristom majú už skutočnú účasť na nebeskom živote zmŕtvychvstalého Krista, ale tento život zostáva „ukrytý s Kristom v Bohu“. „S ním nás vzkriesil a daroval nám miesto v nebi v Kristovi Ježišovi“ (Ef 2,6). Keďže sa živíme jeho Telom v Eucharistii, patríme už ku Kristovmu Telu. A keď v posledný deň vstaneme, aj my sa „zjavíme s ním v sláve“ (Kol 3,4).
Odišiel do neba, aby nám u Otca pripravil miesto. Každý jeden z nás má v nebi miesto, ktoré na nás čaká. A nie je to hocijaké miesto, neporovnateľné ani s tým najluxusnejším hotelovým apartmánom tu na svete.
Nik nie je vylúčený, všetci tam môžeme prísť, všetci sme deti nebeského Otca. Tam je náš skutočný domov, tam nájdeme našich skutočných bratov a sestry, tam dostaneme Rodinu, v ktorej niet hádok, závisti, klebiet a žiadnej zloby.
KKC 666 Ježiš Kristus, Hlava Cirkvi, nás predchádza do Otcovho slávneho Kráľovstva, aby sme my, údy Jeho tela, žili v nádeji, že sa jedného dňa naveky spojíme s Ním.
Ježiš odišiel do neba, aby nám poslal Tešiteľa.
Ježiš nám od Otca poslal to najlepšie, čo mal: Ducha Svätého. Predstav si, ako apoštoli milovali Ježiša. Dennodenne s ním zdieľali život počas troch rokov. Videli ho, keď nasýtil davy, keď kriesil mŕtvych, uzdravoval chorých, videli jeho súcit s chudobnými, opustenými, videli jeho hnev nad pokrytectvom a egoizmom druhých. Videli jeho lásku k deťom a trpiacim. A tu im zrazu hovorí, že je pre nich lepšie, keď odíde, lebo namiesto neho má prísť niekto iný. Neviem ako ty, ale ja by som asi protestoval, nevedel by som si predstaviť, kto by už len mohol zaujať jeho miesto.
Vďaka Duchu Svätému je Ježiš s nami aj dnes.
Kým Ježiš žil tu na zemi, bol ako človek obmedzený časom i priestorom. No dnes je skrze svojho Ducha s nami všetkými. Nech si kdekoľvek a nech kedykoľvek k Nemu zavoláš, vždy ťa počuje, vždy ti príde na pomoc. Vždy utrie tvoje slzy, poteší tvoje srdce, navráti radosť, dodá silu, osvieti rozum… Nikdy nezabudni, že jeho Duch nie je len akási energia, ale že je to v prvom rade OSOBA – osoba, ktorá túži mať s tebou vzťah. Chce k tebe hovoriť a počúvať ťa, že ti chce poradiť v ťažkých chvíľach, že ťa chce ochraňovať od nástrah zlého i od nešťastí každodenného života, že ťa chce viesť a sprevádzať, aby si to dotiahol do najlepšieho cieľa – do neba 😉
„A ak sme aj poznali Krista podľa tela, teraz už nepoznáme. Kto je teda v Kristovi, je novým stvorením. Staré sa pominulo a nastalo nové.“ (2 Kor 5, 16-17)
„Aj vy ste teraz smutní; ale zasa vás uvidím a vaše srdce sa bude radovať. A vašu radosť vám nik nevezme.“ (Jn 16, 22)
KKC 667 Ježiš Kristus raz navždy vstúpil do nebeskej svätyne a neprestajne sa prihovára za nás ako prostredník, ktorý nám bez prestania zaručuje zosielanie Ducha Svätého.
