Ako vyzerá nebo?

separator

„Uvažovali ste už niekedy nad tým, ako asi vyzerá nebo?“ Zjavne je táto otázka veľmi zaujímavá a väčšinou sa z nej rozvinie celkom pekná debata s množstvom otázok. Zvlášť deti, ktoré majú more fantázie, dokážu o nebi rozprávať veľa.

Na druhej strane mám pocit, akoby dospelí a mladí na nebo až tak často nemysleli. Azda iba vtedy, ak zomrie niekto blízky a všetci sa modlia, aby jeho duša prišla do neba.

Čo vlastne vieme o nebi a prečo by sme mali o ňom rozmýšľať?

O nebi toho až tak veľa nevieme. Niektorí ľudia si nebo predstavujú, ako nekonečnú liturgiu, počas ktorej všetci stoja a spievajú zbožné piesne so zloženými rukami. Človeka dnes takýto obraz neba zjavne nenadchne…

Myslím, že dobre položená otázka nie je, čo v nebi budeme robiť, ale skôr s kým tam budeme. A aj keď o nebi veľa nevieme, predsa len vieme jednu podstatnú vec: V nebi na nás čaká Niekto, kto nás stvoril a kto nás nekonečne miluje. Vieme, že tam pre nás pripravil mnoho príbytkov a že sa na nás veeeeľmi teší. Vieme, že v nebi už nebude plač ani smútok, ani bolesť, ani žiadna rozlúčka a ani smrť. Vieme, že v nebi je Život, plnosť života (tu na zemi by sme takú dávku života asi neprežili :)), ktorý nikdy neskončí. A som si viac než istý, že nikdy sa tam nebudeme nudiť, ako si to mnohí namýšľajú. Bude to neutíchajúca radosť a vášeň Lásky.

Predstavte si dvoch milencov vo vzájomnom objatí. Nepotrebujú slová, nepotrebujú nič. Jeden vedľa druhého vychutnávajú chvíle lásky a nič na svete ich v tejto chvíli nedokáže urobiť šťastnejších. Myslím, že tento obraz by sa dal použiť na prirovnanie k tomu, o čom je nebo, avšak s jediným rozdielom. V nebi láska nikdy nezovšednie, nikdy neskončí. Vždy bude akoby nová, nepreskúmaná, nevyčerpateľná, nádherná.

Každý východ i každý západ slnka, každé nové ráno, každá osviežujúca vôňa, každá lahodná chuť, každá príjemná melódia, každé verné priateľstvo a každý okamih lásky, je jemným dotykom krásy neba. Tieto chvíle nám pripomínajú, že už dnes môžeme a máme žiť nebo tu na zemi, hoci len v zábleskoch. A tiež nám pripomínajú, aby sme na nebo často mysleli a aby sme tak nikdy nestratili alebo nezahodili nádej, že posledné slovo nemá smrť, ale Život.

 

Daniel Lysý

Pozdieľaj sa: