Argumentácia či radšej evanjelizácia

separator

V súvislosti s mládežou sa dnes čoraz častejšie používa spojenie „nová evanjelizácia“. Je to pomenovanie, ktoré ako prvý použil Ján Pavol II. v r. 1979 počas návštevy Poľska, keď hovoril o potrebe evanjelizovať s novým zápalom, s novými metódami a novým výrazom. Samozrejme, že obsah evanjelizácie, ktorým je evanjelium, sa nikdy nemení. Avšak nanovo sa v Cirkvi poukazuje na potrebu a dôležitosť návratu ku kerygme (jadru základných kresťanských právd).

Chcel by som sa dnes podeliť s vami o vlastnú skúsenosť evanjelizácie, resp. toho, čo som si kedysi neuvedomoval a v čom moja evanjelizácia zlyhávala.

Kedysi som si totiž myslel, že evanjelizácia spočíva v kvalitnej argumentácii. Mojou prvou snahou bolo zozbieranie čo najviac argumentov, príprava otázok a pohľad na veci z rôznych uhlov. Veľmi som sa chcel naučiť vybojovať argumentačnú prevahu nad „protivníkom“, a tak mu ukázať v koľkých veciach sa mýli. Čítal som Písmo. Veľa som ho čítal a študoval. Napĺňalo ma to.

Ďalším krokom bolo poznanie učenia „protivníka“ a spoznanie rozdielov vo viere. To mi celkom šlo. A tak sa mi jedného dňa „podarilo“ stretnúť Svedkov Jehovových priamo na ulici. Vravím si: „Prečo by mali »evanjelizovať« iba oni nás? Je načase to zmeniť.“ Pristavil som sa a začali sme sa zhovárať. Musím priznať, že to boli veľmi slušní a úctiví ľudia. Debatovali sme necelú hodinu a ja som predkladal argument za argumentom. Je pravda, že ak dobre poznáte učenie kresťanskej viery, tvrdenia Svedkov Jehovových vás nemajú čím prekvapiť, lebo sú v skutočnosti krokom vzad. Nakoniec som z našej „diskusie“ odchádzal so zdvihnutým pohľadom. Moje argumenty obstáli a ja som sa cítil uspokojene (teraz sa mi to zdá trocha smiešne).

Postupom času som si viac a viac uvedomoval, že argumenty vieru vzbudiť nedokážu. Nemajú na to moc. Mojej evanjelizácii – „argumentácii“ teda chýbala správna motivácia, správny postoj a správny cieľ. Podstatou evanjelizácie je totiž láska a ja som sa svojho srdca nepýtal, či tých ľudí dostatočne milujem, aby som im hovoril o Láske. A či ich milujem dostatočne na to, aby som im poukázal na plnosť Pravdy, ktorá chýba ich presvedčeniu. Ak chcem niekoho evanjelizovať, musím sa ho najprv naučiť milovať. Áno, znie to jednoducho, ale vôbec to nie je jednoduché (zvlášť ak je vaším cieľom argumentácia…).  Láska znamená prijať človeka takého, aký je a s tým, v čo verí. Láska je najlepšou evanjelizáciou, nie reč argumentov (hoci každý z nás je, samozrejme, povolaný zdôvodniť v čo a prečo verí). Láska je tým, čo mení ľudské srdce a otvára ho pre poznanie Pravdy. Ona je hnacím motorom, ktorá nás pobáda hovoriť ľuďom o tom, že sme sa v živote stratili a že náš Otec nás hľadá, lebo nás miluje. A na toto zväčša argumenty netreba.

Dnes, keď stretám týchto alebo iných „evanjelistov“ na ulici, skôr než sa do niečoho pustím, pýtam sa svojho srdca, či je ochotné a pripravené milovať.

Daniel Lysý